Od svojho vstupu na profesionálne hudobné scénu pred viac ako päťdesiatimi rokmi bol Laco Déczi jej enfant terrible a punc výnimočnosti mu zostal dodnes. V tom čase smeroval inde než takmer všetci, ktorí v Československu zahrali jazz. Napriek prevládajúcemu trendu intelektuálneho, takmer akademicky disciplinovaného west coast jazzu, boli už Decziho amatérske bratislavskej skupiny oddané explozívnemu hard bopu z opačného pobrežia Ameriky a on sám vyznával kult jeho tragicky zosnulého génia Clifforda Browna. Posadnutosťou touto štýlovou orientáciou dokázal po príchode do Prahy nakaziť aj oveľa staršie tunajšie kolegami, vrátane guru českého moderného jazzu Karla Velebného. Keď sa stal v rokoch 1963-66 právoplatným členom jeho legendárneho SHQ, rozšíril Velebný, podľa vzoru eastcoastových comb, pôvodne štvorčlennej obsadenie na kvinteto. V repertoári aj na gramofónových nahrávkach SHQ sa potom objavili prvé lastovičky autentického hard bopu, prevzaté od Decziho celoživotného vzoru Clifforda Browna (Delilah, Jord, Kiss And Run). S nástupnícku vlastnou skupinou Celula a po emigrácii s jej americkou podobou Celula New York dokázal posolstvo Brownovej rúrky spojiť do pôsobivé symbiózy s elektrickou jazzrock fúziou Milesa Davisa, v ktorej duchu sa odvíja Decziho hudba až do súčasnosti.

Českým filmovým divákom je známy predovšetkým zo svojho účinkovania vo filme Kalamita režisérky Věry Chytilovej z roku 1981. V roku 1985 emigroval do Nemecka a potom v roku 1987 odišiel do New Yorku. Laco Déczi je tiež uvedený na zoznamoch spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti, ako dôverník ŠtB, krycie meno Kuba, evidenčné číslo 25 955.

Svoju prvú dosku, Laco Déczi & Cellula Quintet - Pietoso, vydal v roku 1969. Doska bola nahraná v štúdiu A pražského rozhlasu 7.-13. November 1968.